Pod pojmom sexuálne zneužívanie detí (CSA, z angl. Child Sexual Abuse) všeobecne rozumieme nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti či správaniu. Aby bolo možné určité konanie
považovať za CSA, musia byť splnené štyri podmienky*:
Podmienka 1: Osoba je dieťaťom. To znamená, že daná osoba musí byť buď: (1) z vývinového hľadiska dieťaťom alebo (2) pod právne vymedzenou hranicou
dospelosti, alebo musí byť inak považovaná spoločenskými normami za dieťa.
Podmienka 2: Absentuje
skutočný súhlas. To znamená, že daná osoba buď (1) z vývinového hľadiska nemá kapacitu dať súhlas, alebo (2) je síce schopná súhlasiť, ale ozajstný súhlas v skutočnosti neudelila.
Súhlas musí byť plne informovaný (teda osoba musí plne rozumieť povahe a významu danej aktivity), slobodný a dobrovoľný. Fyzický, emocionálny, psychologický, kognitívny alebo ekonomický nátlak je nezlučiteľný s pravým súhlasom. Súhlas nemôže byť platný, pokiaľ bol získaný prostredníctvom hrozby, zastrašovania alebo zneužitia pozície autority.
Podmienka 3: Skutok je sexuálnej povahy. To znamená, že musí ísť o čin vykonaný buď za účelom hľadať akéhokoľvek telesné alebo duševné sexuálne uspokojenie pre zneužívajúceho alebo inú osobu (či už okamžité uspokojenie alebo z hľadiska času a priestoru odložené), alebo je čin inak oprávnene dieťaťom prežívaný ako sexuálny čin.
Hoci vo väčšine prípadov bude dieťa vnímať čin ako sexuálny, nie je to podmienka k tomu, aby bol čin takto kvalifikovaný (napr. dieťa môže spať; môže byť v predverbálnom období; môže byť navyknuté k tomu, aby zneužívanie
považovalo za niečo normálne).
Aj nekontaktné činy môžu byť jasne sexuálnej povahy – vrátane fotografovania, filmovania, expozície a voyerizmu. Za sexuálne činy možno považovať aj niektoré nekontaktné činy, ktoré
síce nemusia byť vo svojej podstate sexuálne, ale v ich kontexte sú nepochybne vykonávané za sexuálnym účelom, ako napr. slovné návrhy alebo požiadavky a iné formy manipulácie jedinca k sexu. Mnoho aktov groomingu
taktiež spadá do tejto kategórie.
Podmienka 4: Čin je zneužívajúci. To znamená, že čin: (1) sa objavuje v rámci vzťahovej dynamiky moci, (2) sa objavuje, ak je obeť v nerovnom postavení; (3) využíva zraniteľnosť dieťaťa; a (4) dochádza k nemu bez skutočného súhlasu.
Vzťahová
dynamika moci môže existovať a byť využitá, tam kde páchateľ je v pozícii moci prostredníctvom rodinného vzťahu (napr. rodič, dospelý člen rodiny a súrodenec), inštitucionálneho vzťahu (napr. učiteľ, športový tréner a člen duchovenstva), ekonomického
vzťahu (napr. zamestnávateľ) a psychologického vzťahu (napr. rovesník alebo romantický partner s vyššou psychologickou silou). Okrem toho existujú dve ďalšie, všeobecnejšie dynamiky moci: (1) dynamika medzi väčšinou dospelých a
väčšinou detí, založená na rozdieloch vo veku, psychosociálnom vývoji a sociálnej sile; a (2) dynamika medzi deťmi ženského pohlavia a mužmi, či už dospievajúcimi alebo dospelými, založená na hlbokých a dlhodobých sociokultúrnych
praktikách a dispozíciách týkajúcich sa rodových rolí a sexizmu.
Znak nerovného
postavenia je prítomný, ak zneužívané dieťa má vo vzťahu k osobe, ktorá zneužíva, zásadnú nevýhodu. Nerovnosť môže existovať v niekoľkých smeroch: vek; fyzická, kognitívna a psychologická kapacita; kultúrna nerovnosť (napr. kasta); a rodová nerovnosť.
Ak
je páchateľom dospelá osoba, nerovnováha vo vzťahu k dieťaťu je zrejmá. O zneužívaní medzi deťmi možno hovoriť, ak je prítomná veková, fyzická, psychická alebo kognitívna nerovnováha. Páchateľom zneužívania môže byť aj
dieťa vekovo rovnaké alebo dokonca mladšie ako obeť, ak je splnená iná podmienka nerovnosti a mocenského vzťahu
*Spracované podľa: Mathews, B., Collin-Vézina, D. 2019. Child Sexual Abuse: Toward a Conceptual Model and Definition. Trauma, Violence, & Abuse 20 (2): 131-148.